Choď na obsah Choď na menu
 


Brnenské psie dni

18. 7. 2011

V piatok 15.7. 2011 som s obomi psami a s kamarátkou vyrazila na výlet do Brna. Cestovali sme vlakom, ktorý bol úplne plný. Nemali sme kúpenú miestenku, čo som najprv ľutovala. Obsadili sme si však priestor pri dverách, kde sme mali oveľa viac priestoru ako keby sme boli v plnom kupé a sediac na schodoch sa nám mohli na kolená uložiť psy. Takže nakoniec sme cestu absolvovali priam luxusne :)

V Brne nás čakal prestup na električku, potom na autobus a z neho kus popri rieke do hotela. S dvomi psami a batožinou to bola celkom fuška :D. Na izbe sme si chvíľu oddýchli a vyrazili sme na druhý koniec mesta na Brnenské psie dni, kde nás s Loty čakal seminár dog frisbee. Kamarátka zatiaľ v parku okolo areálu čakala so Joffkom.

Seminár bol krátky, len na piatkový podvečer, ale aj tak sme sa toho kopec dozvedeli. Prvý krát som dostala výklad k hodom a jednotlivým súťažným disciplínam. Aj keď som sa snažila všetko si naštudovať sama, nie je nad to počuť to naživo a všetko v reáli vidieť.

Inštruktorky boli dve- Veronika Gesierichová a Eva Sáňková. Ukázali nám základné hody a popri tom, ako sme si ich skúšali nám ešte vylaďovali techniku. Potom dostali priestor aj naše psy. Loty mala za sebou veľmi náročný deň a tak som využila len jednu trénerku a aj to len na pár minút. Aj tak mi stihla veľmi pomôcť s vaultami a overmi (tj odrazmi od tela a preskokmi cez telo). Teším sa, že vieme ako ďalej trénovať.

Dlhý deň nám však ešte neskončil. Čakala nás cesta na hotel. Nastúpili sme do električky ktorou sme prišli a mala nás odviezť na hlavnú stanicu do centra. Boli sme zarozprávané a prepočuli sme hlásenie, že sme na konečnej a máme vystúpiť, lebo električku už sťahujú na noc do vozovne. Boli sme v druhom vozni tak o nás vodič nevedel. Našťastie na obratisku otvoril všetky dvere a my sme mohli vystúpiť. Radšej som sa ani nepozerala či nás pritom videl :D Rozhodli sme sa pokračovať na stanicu pešo pozdĺž trate električky. Žial vybrali sme si nesprávnu trať ale tak videli sme centrum :) Nakoniec sme sa šťastne dostali na stanicu, dokonca sme stihli nakúpiť v Tescu a našli sme aj zastávku nášho autobusu. Príchod na hotel so zásobou potravín sme si všetci štyria poriadne užili :D

Obrázok

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ďalší deň sme sa vybrali do Zoologickej záhrady. Do tej v Brne majú povolený vstup aj psy a tak bol program na sobotu jasný :)

Obrázok Joffkovi aj Loty sa zvieratká  veľmi páčili a dokonca zvieratá v ZOO sa zaujímali o moje psy. Bolo fantastické vidieť ako moje psy sledujú, často prišli úplne k pletivu/sklu aby si ich obzreli, alebo sme si mohli vypočuť ako sa navzájom varujú pred predátorom. Akurát veľké šelmy si na psov v Zoo nevedia zvyknúť a tak nie je možné chodiť k ich výbehom a tiež je zákaz vo väčšine miestností s teráriami. A tak sme sa s kamarátkou prestriedali v držaní a zvieratá sme si pozreli oddelene alebo sme psov jednoducho uviazali na bezpečnom mieste. Väčšina areálu bola však normálne prístupná, takže obhliadka bola veľmi príjemná.

Obrázok

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obrázok

Obrázok

 No a prišla nedeľa. Ráno sme sa odhlásili z ubytovania a presunuli sme sa aj s vecami do areálu Brnenských psích hier na agility pretek. Keďže Joffko za uplynulé dva naozaj náročné dni nemal najmenší problém s nožičkami, tak som ho skúsila nechať pripísať na štartovku. Organizátori mi vyšli v ústrety a tak sa aj pudlík postavil na štart.

Pri areáli bola rieka, ktorá nám pomohla prežiť vysoké teploty. Len Avahi, Lotkin veľký borderí kamarát na riečku Svratku nebude spomínať v dobrom, lebo sa pri jašení sa vo vode dosť škaredo poranil. Našťastie sa z toho dostane, akurát im to pokazilo plány na nasledujúce dni.

Obrázok

Obrázok

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Čakali nás dva behy- jumping a agility. V jumpingu sa Joffkovi darilo. Roky sme netrénovali a tak sme boli trošku pomalí, no aj to stačilo na tretie miesto.

Loty bežala úžasne, no ja som sa na konci predčasne tešila, že sme parkúr zvládli. Loty si nevšimla poslednú skočku, obehla ju a keď som ju chcela opraviť skočila ju zo zlého smeru. Samozrejme moja chyba, podcenila som situáciu- mala som ju ťahať na seba väčším oblúkom od skokovky.

Ďalší beh - agility. Joffko sa vrhol na parkúr s plným nasadením, no nevyšiel mu krok a zhodil hneď prvú prekážku, ktorá ho udrela akurát do operovaného kolena. Síce ho už má dostatočne silné na skákanie, ale stále je citlivé. Kým som si všimla čo sa stalo, ešte preskočil druhú skočku a vyliezol do polky Áčka. Muselo ho to dobre bolieť, lebo potom čo som zastavila odišiel z parkúru. Samozrejme som bola na odchode aj ja, ale opačným smerom. Organizátori boli zlatí a zavolali nám aj veterinára. Ja som si ho stihla prehmatať skôr, koleno držalo ako nám veterinár sľúbil a tak som rýchlo predýchala šok. Joffka nožička do hodiny nebolela a z areálu odišiel po štyroch.

No a Loty a agility beh. Opäť disk, ale tento som neľutovala ako ten jumpingový, lebo to, myslím si, nebola moja chyba. Loty len skočila cez krídlo skočky (nie ponad tyčku) a v tej rýchlosti som ju už nedokázala stiahnuť a vletela mi na prekážku, ktorá mala nasledovať. Dráhu sme si aj tak pre radosť dokončili.

S obomi psami som nesmierne spokojná. Loty je blázon a na našich behoch je vidno, že ešte nie sme zohraté, hlavne ja som ešte neprišla na to ako ju plynulejšie viesť. No agilitíme len krátko, Loty ani len nepozná všetky prekážky a popravde ani som nedúfala, že v tejto fáze tréningu nám to pôjde takto dobre. No a Joffko je tiež fantastický, lebo na parkúre nebol roky a ešte som s ním v poslednej dobe moc necvičila, a on sa aj tak úžasne sústredil a spolupracoval.

videá nájdete tu /clanky/agility/brnenske-psie-dni

Žiaľ nevidela som ani kúsok frisbee súťaží. Okolo plochy nebol žiaden tieň a nechela som psy nechávať niekde samé v tieni ani ich trápiť so mnou na slnku.

Čakala nás ešte cesta domov do Bratislavy a kamarátku ešte ďalej do Zvolena. Joffko ju zvládol bez krívania, ale zranenie (šok) sa na ňom podpísalo spolu s horúcim počasím a najmä cestou v rozohriatej električke a na brnenskej stanici zvracal. Ale už nebol problém byť len v tieni, dostatočne pil a rozfázovali sme cestovanie tak, že si psy v Břeclavě mohli hodinku oddýchnuť. Tak sme zabránili ďalším stupňom prehriatia a Joffko už vyzeral zase fit, veselý a šťastný že niekam cestuje.

Obrázok v električke, teda vlastne v šaline :) smerom na stanicu

 

 

 

 

 

 

 

 

 

a vo vlaku smerom do Bratislavy

Obrázok